Dnes sa vyberám severne od Dublinu do mestečka Castleblayney k jazeru Lough Muckno. Veľmi pekná voda o rozlohe 325 ha zasadená medzi malé kopčeky. Zatiaľ som tu však veľa úspechov nemal. Pár ostriežov a jedna  asi 80-ka, ktorá mi aj tak po 10 minútach súboja plného skokov ušla aj s mojou mepskou. Príliš som utiahol brzdu, keď si to smerovala do kríkov.

Najskôr naviažem červeno-hnedé kopyto, ktoré však po pár hodoch mením na popper kvôli množstvu lekien. Ako tak prehadzujem popper medzi lekná všimnem si pohyb pri brehu. Štuka myslím si. Po chvíľke predierania sa cez kríky som vyvedený z omylu. Kdeže štuka, sú to krásne 2-3 kilové pleskáče. V chvate preväzujem a chystám udicu na plavák. Mal som to nachystané na koniec dňa, keď už moje ruky nebudú vládať ďalej vláčiť. Moje nadšenie vyprcháva asi po 30 minútach, keď si pleskáče moje kostňáky vôbec nevšímali. Žeby neres. Nevšímam si však žiadne biele bodky na hlave.

A tak dávam moje obľúbené potápavé Salmo Butcher BR. Bohužiaľ na môj cieľ polostrov sa nemôžem dostať kvôli zaplavenej ceste. A tak idem vyskúšať zátoku. Je tu hlbšia voda a tak tu nie sú žiadne lekná. Tu ma čaká prekvapenie v podobe tisícok malých plotíc plávajúcich raz zo zátoky a naspäť. Hneď nato si všímam aktivitu dravcov. Zdá sa, že tu našli svoj raj, každých pár sekúnd vidím splašené plotice. Dravce operujú po celej zátoke. Po pár hodoch sa mi vlasec po náhode zamotá do blízkeho kríka. Wobler ostal vo vode a ja sa snažím vymotať vlasec Už to takmer mám, keď vidím výskok štuky a môj vlase sa napol. Bleskovo vymotávam a prisekávam. Je tam. Tak zrejme moje vymotávanie vlasca pohybovalo s woblerom a to vydráždilo štuku k útoku. Pár výskokov a 50tka je na brehu. Chvíľku mi trvá kým ju odháčkujem. Má to hlboko. Nakoniec sa mi to podarí a po asi 10 minútach oživovania nakoniec aj odpláva.

	Šťuka - 50cm

Ešte pár hodov a mením za červenú rotačku. Červená je dosť úspešná na írskych tmavých vodách. Dlho som tento krát nečakal a ďalšia menšia štučka je na brehu. Počas odháčkovania stihla vyvrhnúť malé asi 5 cm plotičky. Po zavesení rotačky na na kotviace lano od skokanskej rampy pre vodných lyžiarov skúšam nájsť niečo podobné malej plotici. Z krabice vyťahujem malú Rapalu, na ktorú sa mi podarí oklamať ďalšiu 40tku  a asi 20 cm štučku. Zároveň Rapalu prenasledujú malé ostrieže. Ani jeden však po nej neskočí.

Dávam malým štučkám pokoj a presúvam sa viac zo zátoky. Dravce sú aktívna aj tu, ale šťastie však nemám. A tak si dávam prestávku. Kým ja obedujem, miestny vodný lyžiar sa snaží robiť esíčka za motorovým člnom. Hluk motora a vlny vyplašili plotičky a tie sa vtiahli hlbšie do zátoky. Presuniem sa za nimi a skúšam to z druhej strany zátoky. Tento krát dávam plávajúci Butcher HBR. Po dvoch nahodeniach, kedy som cítil jemné zábery, na tretí po pár zatočeniach kľučkou cítim riadne trhnutie. Po záseku už vidím štuku robiť saltá nad hladinou.

Štuky z tohto jazera sú riadny akrobati a asi najbojovnejšie z vôd v Írsku kde som dosial  chytal. Ešte pár výskokov, výpadov a už je pekná 60tka na brehu. Natešený si ju fotím  a vzápätí ju púšťam. Ako tak znova prehadzujem zátoku všímam si medzi množstvom malých plotičiek dve dlhé rybie tela. Štuky. Nahadzujem  kúsok za ne. Silno vibrujúce salmo vydráždi jednu zo štúk k útoku. Po záseku nasleduje hneď výskok. Ďalšia  o čosi väčšia štuka už robí výpady a výskoky. Po chvíli je pekne vypasená zubatá na brehu. Má pekných 65cm. Po odfotení ju rýchlo púšťam. Pri vylovovaní ma sledoval jeden po rusky hovoriaci chlapík. Nie som z toho nadšený. Títo sovieti ako im hovorím, nedbajú na írsky zákon , ktorý nariaďuje chyť a pusť systém. A tak takmer všetko čo má šupinu skončí na natašinom pekáči. Našťastie chlapík po chvíli odchádza.

Šťuka - 64cm	Šťuka - 65cm

Znova pozerám na miesto napravo. To druhé telo tam ešte stále je. Náhod, záber, výskok štuky. Snažím sa seknúť, ale nedotiahnutá brzda po predchádzajúcom súboji ma o ňu pripravili. Na hladine ostalo na pár minút ticho. Asi sa štuky vyľakali. A tak preväzujem na na krikľavo žltozelený Butcher GT. Teraz to skúšam naľavo a skúšam to hádzať pri lekná. Asi na tretí hod mam ďalší záber. Po záseku cítim riadny ťah. Je to však nejaké divné. Zubatá sa zaplietla chvostom do vlasca. Našťastie sa po pár sekundách uvoľní. Bohužiaľ vlasec ostal medzi jej ostrými zubami. Snažím sa zabrániť výskokom a vyťahujem ju čo najrýchlejšie. Zubatá má 64cm. Nie je to tá istá čo predtým. Je inak stavaná a má odreninu na ľavom boku. Znova nahadzujem, keď vidím ďalšie zalovenie. Wobler dopadá asi 2m za miestom. Zopár zatočení kľučkou a záber. Po chvíľke je takmer 50 cm štučka na brehu. To, že sú tu aj riadne veľké zubaté kanibalky vidieť na jej boku. Riadny šrám. Púšťam ju  a pridávam radu nech si dáva pozor. Watch your back.

Mením miesto. Tých 8 štúk z malej zátočiny je viac než dosť. Nechcem ich už viacej dopichať. Skúšam miesto asi o 100 metrov ďalej. Je tam hlbšia voda a tak dávam potápavý  butcher. Dravce lovia stále a po chvíli vyťahujem pekného ostrieža. Ďalší mi padá tesne pri brehu. Pri ďalšom zábere si dávam pozor a odmenou mi je krásny asi polkilový ostriež. Unavený rozbalím moju plavačku a dávam kostniaky. Rozmýšľam koľko šťastia som dnes mal. Toľko štúk som ešte v jeden deň nevytiahol zvody. Ako sa hovorí v správny čas na správnom mieste.

Môj plavák zmizol pod hladinu. Asi ostriež pomyslím si a sekám. Plotica, ale riadna. Odhadujem ju k pol kilogramu.

Ďalšie minúty sú bez záberu a tak to balím. Dravce sú stále aktívne, ale mne už o chvíľu ide bus. Po ceste si všímam medzi leknami skupinku pekných plotíc, nehybného veľkého pleskáča a zalovenie väčšej štuky v leknách.

Lúčim sa s jazerom a dúfam, že sa sem čoskoro vrátim.

Peter Kováč - 13.máj 2008

Neveľká vzdialenosť robí nádrž atraktívnou pre rybárov z hlavného mesta írska. Rozlohou 20 km štvorcových je najväčšou v írsku. Pretože leží na západnej strane pohoria Wicklow je to voda chudobná na živiny. Preto aj druhová rozmanitosť je malá Vyskytuje sa tu plotica, ostriež, pstruh a štuka. Ta je aj hlavným lákadlom pre rybárov. Dorastajú tu do veľkých rozmerov. Ja som tu bohužiaľ na takú ešte nenarazil. Môj rekord je 74 cm.

Zvláštnosťou tejto priehrady, ale aj mnohých jazier v írsku je veľmi tmavá voda. Viditeľnosť je aj za slnečného počasia, len niečo cez meter. Krátko po vystúpení z autobusu začne poprchať a tak dávam svoju povinnú výbavu - pršiplášť. Voda je po posledných dažďoch stúpnutá. Nebude to jednoduché chytanie , ale aspoň sa nástrahy budú dať bezpečnejšie viest ponad množstvo stromov, ktoré číhajú na dne a sú už plné mojich nástrah.

Začínam vláčiť s 12cm červenozlatým dvojdielnym woblerom Albastar. Už tu pochytal nejaké menšie šťuky. Presúvam sa pod most, kde už sa na mňa párkrát šťastie usmialo. Na tretí hod som zavadil o dno a keďže lovím na vlasec tak prichádzam o svoj obľúbený wobler. Dávam červenú rotačku a skúšam ďalej. Nejakých 200 m predo mnou  je ďalší rybár, ktorý tiež vláči. Zatiaľ tiež bez úspechu.

Zase začalo pršať a tak rozmýšľam, že sa asi obrátim a pôjdem späť. Mením na červenohnedé kopyto Relax. Na gumy takmer vôbec nechytám, ale treba nejakú zmenu. Skúšam to z vysokého brehu, takmer 3m nad vodou, na mieste, kde za nižšieho stavu vody je vidieť množstvo veľkých kameňov na dne.

Po pár hodoch cítim zavadenie o dno. Myslím si, že to zapadlo medzi kamene a tak mierne prisekávam. Na moje prekvapenie cítim mierne chvenie na špičke prútu. Po pár sekundách už som na istom. Telo veľkej šťuky sa objavilo na hladine. S roztrasenými nohami a bijúcim srdcom sa snažím zbehnúť z vysokého brehu na miesto, kde bude možné šťuku vyloviť. Ta podniká mierne výpady. Súboj však netrvá dlho a asi po 10 min mam štuku kúsok od brehu. Mám však problém ako ju dostať na breh. Nielen kvôli jej veľkosti, ale aj obmedzenému priestoru a veľkým kameňom predo mnou. Po ďalších 5 min manévrovania ju konečne chytám  pod žiabre a vyťahujem na breh.

Dávam ju na pršiplášť, ktorý som medzitým zhodil zo seba. Snažím sa jej z kútiku úst vybrať hák. Ide to celkom ľahko. Všímam si však kus vlasca, ktorý jej ide z úst. Na moje prekvapenie vidím aj celé oceľové lanko  a chvost plotice trčiaci spolu s hákmi z jej hltana. Toto zrejme bola aj príčina, že štuka nebojovala nijak agresívne. Je tu však problém, tie háky sú zapichnuté v hltane. Bojím sa, že keby som chcel celú ploticu vytiahnuť, tak štuku ešte viacej poškodím. Predpokladám, že tam je ešte jeden trojhák niekde ešte hlbšie.  Rozhodnem sa , že nadväzec ustrihnem najviac ako sa dá. Tak aj urobím. Rýchlo ju ešte pofotím a zmeriam. 98 cm. Krásna zubatá. Vkladám ju do vody a snažím sa ju oživiť. Trvá to niekoľko minút, kým sa preberie a odpláva do hlbín.

Chvíľu to trvá aj mne, kým sa z tohto zážitku preberiem a chytám udicu späť do rúk. Z kopyta ostala len polovica a hák je pekne vyhnutý. Zrovnávam a nasadím kopyto podobnej farby. Presúvam sa znova smerom k mostu. Cestou si všímam, že severne nad Dublinom sú hrozivé čierne mraky. Začína hrmieť. Búrky v írsku sú skôr zriedkavosťou, ale táto vypadá naozaj hrozivo. Ako som sa neskôr dozvedel, tato búrka si vyžiadala aj jeden ľudský život, ked´ jeden tínedžer bol zasiahnutý bleskom par metrov od domova. Ja mam však šťastie , že mám nad sebou modrú oblohu. Inak by som asi dlhé minúty presedel pod mostom.

To, že most je dobrým stanoviskom pre zubaté sa ukázalo hneď po pár hodoch, keď sa šťuka rozhodla zaútočiť na moje kopyto na plytčine pár metrov od brehu.. Minula a tak nahadzujem ďalej . Po niekoľkých hodoch ju už cítim na opačnom konci.. Nie je to nič veľké a tak je po chvíľke 50 cm šučka na brehu. Hneď ju aj púšťam. Presúvam sa ďalej, mením nástrahy, ale som bez záberu. Ešte sa rozhodujem preloviť jednu zátoku, kde je veľa tráv  a zo skúsenosti z minulosti viem , že tam štuky sú. Teraz je však vysoká hladina a tak prístup je obmedzený. Hneď po príchode som vyplašil malé štučky, ktoré sa ukrývali v tráve. Mne sa bohužiaľ okrem 40cm štučky na červenú rotačku nedarí  a tak to pre dnešok balím. Cestou autobusom si všímam množstvo snehu okolo a biele vrcholky hôr. Ani cez zimu tu nebolo toľko snehu ako teraz.

Ja mám za sebou jeden krásny deň so životnou šťukou. 

Peter Kováč - 12 február 2008.