Neveľká vzdialenosť robí nádrž atraktívnou pre rybárov z hlavného mesta írska. Rozlohou 20 km štvorcových je najväčšou v írsku. Pretože leží na západnej strane pohoria Wicklow je to voda chudobná na živiny. Preto aj druhová rozmanitosť je malá Vyskytuje sa tu plotica, ostriež, pstruh a štuka. Ta je aj hlavným lákadlom pre rybárov. Dorastajú tu do veľkých rozmerov. Ja som tu bohužiaľ na takú ešte nenarazil. Môj rekord je 74 cm.

Zvláštnosťou tejto priehrady, ale aj mnohých jazier v írsku je veľmi tmavá voda. Viditeľnosť je aj za slnečného počasia, len niečo cez meter. Krátko po vystúpení z autobusu začne poprchať a tak dávam svoju povinnú výbavu - pršiplášť. Voda je po posledných dažďoch stúpnutá. Nebude to jednoduché chytanie , ale aspoň sa nástrahy budú dať bezpečnejšie viest ponad množstvo stromov, ktoré číhajú na dne a sú už plné mojich nástrah.

Začínam vláčiť s 12cm červenozlatým dvojdielnym woblerom Albastar. Už tu pochytal nejaké menšie šťuky. Presúvam sa pod most, kde už sa na mňa párkrát šťastie usmialo. Na tretí hod som zavadil o dno a keďže lovím na vlasec tak prichádzam o svoj obľúbený wobler. Dávam červenú rotačku a skúšam ďalej. Nejakých 200 m predo mnou  je ďalší rybár, ktorý tiež vláči. Zatiaľ tiež bez úspechu.

Zase začalo pršať a tak rozmýšľam, že sa asi obrátim a pôjdem späť. Mením na červenohnedé kopyto Relax. Na gumy takmer vôbec nechytám, ale treba nejakú zmenu. Skúšam to z vysokého brehu, takmer 3m nad vodou, na mieste, kde za nižšieho stavu vody je vidieť množstvo veľkých kameňov na dne.

Po pár hodoch cítim zavadenie o dno. Myslím si, že to zapadlo medzi kamene a tak mierne prisekávam. Na moje prekvapenie cítim mierne chvenie na špičke prútu. Po pár sekundách už som na istom. Telo veľkej šťuky sa objavilo na hladine. S roztrasenými nohami a bijúcim srdcom sa snažím zbehnúť z vysokého brehu na miesto, kde bude možné šťuku vyloviť. Ta podniká mierne výpady. Súboj však netrvá dlho a asi po 10 min mam štuku kúsok od brehu. Mám však problém ako ju dostať na breh. Nielen kvôli jej veľkosti, ale aj obmedzenému priestoru a veľkým kameňom predo mnou. Po ďalších 5 min manévrovania ju konečne chytám  pod žiabre a vyťahujem na breh.

Dávam ju na pršiplášť, ktorý som medzitým zhodil zo seba. Snažím sa jej z kútiku úst vybrať hák. Ide to celkom ľahko. Všímam si však kus vlasca, ktorý jej ide z úst. Na moje prekvapenie vidím aj celé oceľové lanko  a chvost plotice trčiaci spolu s hákmi z jej hltana. Toto zrejme bola aj príčina, že štuka nebojovala nijak agresívne. Je tu však problém, tie háky sú zapichnuté v hltane. Bojím sa, že keby som chcel celú ploticu vytiahnuť, tak štuku ešte viacej poškodím. Predpokladám, že tam je ešte jeden trojhák niekde ešte hlbšie.  Rozhodnem sa , že nadväzec ustrihnem najviac ako sa dá. Tak aj urobím. Rýchlo ju ešte pofotím a zmeriam. 98 cm. Krásna zubatá. Vkladám ju do vody a snažím sa ju oživiť. Trvá to niekoľko minút, kým sa preberie a odpláva do hlbín.

Chvíľu to trvá aj mne, kým sa z tohto zážitku preberiem a chytám udicu späť do rúk. Z kopyta ostala len polovica a hák je pekne vyhnutý. Zrovnávam a nasadím kopyto podobnej farby. Presúvam sa znova smerom k mostu. Cestou si všímam, že severne nad Dublinom sú hrozivé čierne mraky. Začína hrmieť. Búrky v írsku sú skôr zriedkavosťou, ale táto vypadá naozaj hrozivo. Ako som sa neskôr dozvedel, tato búrka si vyžiadala aj jeden ľudský život, ked´ jeden tínedžer bol zasiahnutý bleskom par metrov od domova. Ja mam však šťastie , že mám nad sebou modrú oblohu. Inak by som asi dlhé minúty presedel pod mostom.

To, že most je dobrým stanoviskom pre zubaté sa ukázalo hneď po pár hodoch, keď sa šťuka rozhodla zaútočiť na moje kopyto na plytčine pár metrov od brehu.. Minula a tak nahadzujem ďalej . Po niekoľkých hodoch ju už cítim na opačnom konci.. Nie je to nič veľké a tak je po chvíľke 50 cm šučka na brehu. Hneď ju aj púšťam. Presúvam sa ďalej, mením nástrahy, ale som bez záberu. Ešte sa rozhodujem preloviť jednu zátoku, kde je veľa tráv  a zo skúsenosti z minulosti viem , že tam štuky sú. Teraz je však vysoká hladina a tak prístup je obmedzený. Hneď po príchode som vyplašil malé štučky, ktoré sa ukrývali v tráve. Mne sa bohužiaľ okrem 40cm štučky na červenú rotačku nedarí  a tak to pre dnešok balím. Cestou autobusom si všímam množstvo snehu okolo a biele vrcholky hôr. Ani cez zimu tu nebolo toľko snehu ako teraz.

Ja mám za sebou jeden krásny deň so životnou šťukou. 

Peter Kováč - 12 február 2008.