Po upršaných letných mesiacoch, kedy som veľa šťastia nemal, teda ak nepočítam zopár malých šťúk, ostriežov a desiatok plotíc na miestnych jazerách, som sa rozhodol, že skúsim rieku. A tak sa po dlhom čase vraciam do mestečka Athy k rieke Barrow. So svojimi 192 km je druhou najdlhšou riekou Írska. Sieťou kanálov je prepojená s inými riekami a morom.

Mojim cieľom je šťuka. A Barrow je nimi známa. Rekordná šťuka z tečúcich vôd Írska je práve z tejto rieky. Zubatá o hmotnosti 19 kg. Už pohľad z mosta v centre mesta mi naznačuje, že to nebude jednoduché chytanie. Po včerajšom celodennom daždi je voda stúpnutá a kalnejšia než zvyčajne. Na začiatku skúšam malý prístav, kde je voda čistá a vidieť množstvo plotíc. Po chvíli sa však presúvam na rieku. Kalná a rýchlo tečúca voda  mi v hlavnom prúde nedáva veľa šancí. A tak idem skúsiť kanál.

Je to umelé rameno , ktoré sa oddeľuje od hlavného toku a je zakončené menšou plavebnou komorou pre lode. Voda tu prúdi o čosi pomalšie, ale je rovnako kalná. Hĺbka sa pohybuje medzi 1-1,5 m. Predpokladám, že z hlavného toku sa tu stiahli menšie ryby a za nimi šťuky.

Nasadzujem dvojdielny krikľavožltý Albastar s čiernymi pruhmi. Farba woblera a guličky vo vnútri môžu prilákať nejakú zubatú. Snažím sa viesť wobler pomaly proti prúdu a pri dne. Skúšam aj kraje kanála, kde tráva vystupuje z vody. Po asi 100 metroch je na druhej strane kanála hať, ktorou sa odvádza časť vody späť do rieky. Vzápätí nasleduje esíčko kanála. Kanál je užší a po pár metroch vidím jedno nádejné miesto. Je ním vŕba, ktorá svojimi konármi zasahuje asi do tretiny kanála a spomaľuje vodu. Nahadzujem niekoľko krát k protiľahlému brehu a snažím sa isť okolo tíšiny za stromom. Nič. Skúšam aj vlastný breh. Takisto.

Hovorím si ešte tri hody a pohnem sa ďalej. Nahadzujem znova za strom. Pomaly priťahujem, keď mi zrazu udica oťažie v ruke. Záber. Prisekávam. Niečo tam je, lebo vlasec sa pohol smerom do stredu kanála. Ryba sa drží stále pri dne. Akýkoľvek pokus o vytiahnutie končí zvučaním navijaka a ryba je späť u dna. Pripomína mi to súboje s mrenami na Váhu. Moja zvedavosť prevláda nad rozumom a znova sa snažím pritiahnuť rybu ku hladine. Podarí sa  a na sekundu vidím chvost. Je to štuka a hneď je u dna. Snažím sa ju ťahať hore prúdom, ale ona má opačný názor a vytiahne si pár metrov z cievky. Prechádzam po brehu o pár metrov nižšie na miesto, kde bude možné ju vyloviť. Podberák nemám a ten by sa veľmi hodil. Štuka je stále u dna a to napätie udice začínam cítiť v ruke. Musím si pomáhať druhou. Snažím sa štuku unaviť vodením po a proti prúdu. Priťahujem ju pomaly bližšie a konečne sa mi ukáže celá. Tipujem ju tak na 70. Vzápätí spraví takú otočku, že som mokrý až na tvári a mizne v kalnej vode. Začínam mať toho dosť. Pritvrdím  a štuku ťahám k hladine, aby sa nadýchla vzduchu. Po nekonečnom čase sa mi to podarí a priťahujem ju k brehu. Akonáhle však zacíti trávu tak sa vrhá znova do hľbky. Znova ju priťahujem. Už ju takmer mám, keď sa vrhne do tráv. Našťastie už je unavená a tak ju cez trávy vyťahujem. Znova sa však vrhne do tráv. Mám šťastie, že háky dobre držia. Tentokrát  ju chytím poriadne za hlavou a vyberám z vody. Položím ju do trávy. Je riadne tučná. Vyberám háky, ktoré ma zapichnuté v kútiku úst. Na moje prekvapenie ma 84 cm. Rýchlo spravím zopár fotiek a vkladám ju späť do vody. Akonáhle zacíti vodu zatrepe chvostom a mizne v kalnej vode.

Chvíľku sa spamätávam a pokračujem ďalej. Skúšam protiľahlé  brehy a podarí sa mi zavesiť wobler na tráve a tak som oň prišiel. Naväzujem Salmo Butcher rovnakej farby. Nedokážem však íst s ním potrebne hlboko. Tak ho po niekoľkých hodoch mením za Rapalu Rattlin. Tú po chvíli zavesím na konár na druhom brehu a utŕham tiež. Nadávam si za svoju blbosť. Už dávno som si mal kúpiť šnúru.

Mením na svoj vlastnoručne vyrobený model. Biely so zeleným chrbátom. Chytil som naň iba 2 ryby. Práve na tejto rieke. Prichádzam k malému prístavu na konci kanála. Po chvíľke tu zdolávam menšiu 50 cm štučku. Putuje späť do vody. O kúsok ďalej zbadám druhej strane pod stromom kruh vo vode. Nahadzujem a po pár zatočeniach kľučkou cítim záber. Po krátkom boji vyťahujem pekného ostrieža. Má rovných 30 cm. Môj wobler znova zabodoval. Prichádzam na koniec kanála k plavebnej komore. Za ňou je už rieka. Je tu tíšina a menší vracák. A množstvo malých plotíc, ktoré zbierajú potravu z hladiny. Čakám tu aj nejakú šťuku, ale okrem konárov nič nevytiahnem. Hoci som vymenil viacero nástrah. A tak sa vraciam späť. Cestou sa mi podarí ešte utrhnúť jeden wobler. Tá šnúra musí byť. Čas beží rýchlo a tak to balím. Za chvíľku mi ide autobus.

Hoci podmienky nie sú vždy ideálne, nemalo by to nás rybárov odradiť. Šťastie treba pokúšať. Tak ako dnes.

Peter Kováč - 8.10.2008

Komentář ke článku (0)