írsky denník

1.6.2010 NOVINKA Irsko, Trvalý odkaz

19.05.2010 Blessington

Tak som sa konečne po 2 mesiacoch vybral na celý deň na ryby. Pracovne a rodinne mi to častejšie nevychádzalo a tak som strašne rád, že sa mi to podarilo. Vybral som sa na svoju oblúbenú nadrž . Posledné správy boli potešujuce, nižší stav vody a šťuky idú. Ráno sice pršalo a aj hmla sadala. No ked som vystúpil z busu už vykukovalo slniecko.

Nahodil som brodáky, naviazal Slidera a začal prehadzovať vodu. Na hladine sa rojilo množstvo hmyzu, ešte som tu toľko nevidel. Pstruhy sa však neukazovali. Asi po desiatich minutach som dostal ranu do palice. Zubatá chvilu pobojovala a po pár minútach bola 73 cm šťuka  na brehu. Riadne ma to potešilo. Už to bolo nieco vyše roka, keď som sa naposledy dostal cez 70 cm. Tento rok mam poriadnu rybu iba 84cm lososa z januara.

Dalej som skúšal vodu a rastliny v nej. Pri  jednych mi to niečo menšie  spadlo,asi ostriež. O kúsok dalej sa mi zavesila len asi 30 cm šťučka. Tak som zašiel do menšich zátočin. V jednej som zbadal asi 50cm zubatú ležať na dne.Skúšal som rôzne voblery a  s ňou to ani nehlo. Nakoniec som skusil či nie je mrtva a tak som do nej pichol špičkou udice. Vyštartovala ako divá. Pri dalšej zatočinke som si povedal, že ju musim poriadne prehádzať.  Oplatilo sa to už po pár hodoch, ked som dostal dalšiu ranu do palice, hned potom sa pekná šťuka vyhodila do nad hladinu. Podľa množstva únikov som ju odhadoval na vačšiu než 80 cm. Pár minut to trvalo kým som ju dostal bližšie k sebe. Mobil mi začal zvoniť vo vrecku, kamarátovi iba rýchlo odpovedám, že mam metrovku na palici, že mu zavolam. Ešte pár únikov a mám ju pri sebe. Kedže podložku na odhákovanie nemám a je tu kamenistý breh a tráva už suchá, tak som sa rozhodol ju odhákovať vo vode. Najskôr som ju zmeral. 101 cm - môj nový osobák. Odhákovanie bol problém, druhý hák mala hlbšie, a tak som nakoniec vobler vybral cez žiabre. Chvíľka oživovania a už mi zamávala chvostom.  Daľší usek brehu som prešiel bez nejakého záberu a tak som sa sústredil až na poslednu zátočinu, ktorú som mal v pláne vyskúšať. Tam už pstruhy veselo zbierali rojaci sa hmyz. Boli daleko od brehu a tak som na ne nedočiahol ani muškárkou a ani rotačkami. Znova som zapal slidera. Další záber som nepremenil. A tak som to po hodine zbalil a šiel  čakať bus.

Irsky dennik 4

4.4.2009 NOVINKA Irsko, Trvalý odkaz

 

Po upršaných letných mesiacoch, kedy som veľa šťastia nemal, teda ak nepočítam zopár malých šťúk, ostriežov a desiatok plotíc na miestnych jazerách, som sa rozhodol, že skúsim rieku. A tak sa po dlhom čase vraciam do mestečka Athy k rieke Barrow. So svojimi 192 km je druhou najdlhšou riekou Írska. Sieťou kanálov je prepojená s inými riekami a morom.

Mojim cieľom je šťuka. A Barrow je nimi známa. Rekordná šťuka z tečúcich vôd Írska je práve z tejto rieky. Zubatá o hmotnosti 19 kg. Už pohľad z mosta v centre mesta mi naznačuje, že to nebude jednoduché chytanie. Po včerajšom celodennom daždi je voda stúpnutá a kalnejšia než zvyčajne. Na začiatku skúšam malý prístav, kde je voda čistá a vidieť množstvo plotíc. Po chvíli sa však presúvam na rieku. Kalná a rýchlo tečúca voda  mi v hlavnom prúde nedáva veľa šancí. A tak idem skúsiť kanál.

Je to umelé rameno , ktoré sa oddeľuje od hlavného toku a je zakončené menšou plavebnou komorou pre lode. Voda tu prúdi o čosi pomalšie, ale je rovnako kalná. Hĺbka sa pohybuje medzi 1-1,5 m. Predpokladám, že z hlavného toku sa tu stiahli menšie ryby a za nimi šťuky.

Nasadzujem dvojdielny krikľavožltý Albastar s čiernymi pruhmi. Farba woblera a guličky vo vnútri môžu prilákať nejakú zubatú. Snažím sa viesť wobler pomaly proti prúdu a pri dne. Skúšam aj kraje kanála, kde tráva vystupuje z vody. Po asi 100 metroch je na druhej strane kanála hať, ktorou sa odvádza časť vody späť do rieky. Vzápätí nasleduje esíčko kanála. Kanál je užší a po pár metroch vidím jedno nádejné miesto. Je ním vŕba, ktorá svojimi konármi zasahuje asi do tretiny kanála a spomaľuje vodu. Nahadzujem niekoľko krát k protiľahlému brehu a snažím sa isť okolo tíšiny za stromom. Nič. Skúšam aj vlastný breh. Takisto.

Hovorím si ešte tri hody a pohnem sa ďalej. Nahadzujem znova za strom. Pomaly priťahujem, keď mi zrazu udica oťažie v ruke. Záber. Prisekávam. Niečo tam je, lebo vlasec sa pohol smerom do stredu kanála. Ryba sa drží stále pri dne. Akýkoľvek pokus o vytiahnutie končí zvučaním navijaka a ryba je späť u dna. Pripomína mi to súboje s mrenami na Váhu. Moja zvedavosť prevláda nad rozumom a znova sa snažím pritiahnuť rybu ku hladine. Podarí sa  a na sekundu vidím chvost. Je to štuka a hneď je u dna. Snažím sa ju ťahať hore prúdom, ale ona má opačný názor a vytiahne si pár metrov z cievky. Prechádzam po brehu o pár metrov nižšie na miesto, kde bude možné ju vyloviť. Podberák nemám a ten by sa veľmi hodil. Štuka je stále u dna a to napätie udice začínam cítiť v ruke. Musím si pomáhať druhou. Snažím sa štuku unaviť vodením po a proti prúdu. Priťahujem ju pomaly bližšie a konečne sa mi ukáže celá. Tipujem ju tak na 70. Vzápätí spraví takú otočku, že som mokrý až na tvári a mizne v kalnej vode. Začínam mať toho dosť. Pritvrdím  a štuku ťahám k hladine, aby sa nadýchla vzduchu. Po nekonečnom čase sa mi to podarí a priťahujem ju k brehu. Akonáhle však zacíti trávu tak sa vrhá znova do hľbky. Znova ju priťahujem. Už ju takmer mám, keď sa vrhne do tráv. Našťastie už je unavená a tak ju cez trávy vyťahujem. Znova sa však vrhne do tráv. Mám šťastie, že háky dobre držia. Tentokrát  ju chytím poriadne za hlavou a vyberám z vody. Položím ju do trávy. Je riadne tučná. Vyberám háky, ktoré ma zapichnuté v kútiku úst. Na moje prekvapenie ma 84 cm. Rýchlo spravím zopár fotiek a vkladám ju späť do vody. Akonáhle zacíti vodu zatrepe chvostom a mizne v kalnej vode.

Chvíľku sa spamätávam a pokračujem ďalej. Skúšam protiľahlé  brehy a podarí sa mi zavesiť wobler na tráve a tak som oň prišiel. Naväzujem Salmo Butcher rovnakej farby. Nedokážem však íst s ním potrebne hlboko. Tak ho po niekoľkých hodoch mením za Rapalu Rattlin. Tú po chvíli zavesím na konár na druhom brehu a utŕham tiež. Nadávam si za svoju blbosť. Už dávno som si mal kúpiť šnúru.

Mením na svoj vlastnoručne vyrobený model. Biely so zeleným chrbátom. Chytil som naň iba 2 ryby. Práve na tejto rieke. Prichádzam k malému prístavu na konci kanála. Po chvíľke tu zdolávam menšiu 50 cm štučku. Putuje späť do vody. O kúsok ďalej zbadám druhej strane pod stromom kruh vo vode. Nahadzujem a po pár zatočeniach kľučkou cítim záber. Po krátkom boji vyťahujem pekného ostrieža. Má rovných 30 cm. Môj wobler znova zabodoval. Prichádzam na koniec kanála k plavebnej komore. Za ňou je už rieka. Je tu tíšina a menší vracák. A množstvo malých plotíc, ktoré zbierajú potravu z hladiny. Čakám tu aj nejakú šťuku, ale okrem konárov nič nevytiahnem. Hoci som vymenil viacero nástrah. A tak sa vraciam späť. Cestou sa mi podarí ešte utrhnúť jeden wobler. Tá šnúra musí byť. Čas beží rýchlo a tak to balím. Za chvíľku mi ide autobus.

Hoci podmienky nie sú vždy ideálne, nemalo by to nás rybárov odradiť. Šťastie treba pokúšať. Tak ako dnes.

Peter Kováč - 8.10.2008

Průměrná známka: 1,00

Komentář ke článku (0)

Irsky dennik 3

4.4.2009 NOVINKA Irsko, Trvalý odkaz

 

Tento týždeň  mam len jeden deň voľna a keďže sa ma od zajtra zmeniť počasie tak to treba využiť. Dnes má byť slnečno s mrakmi a miernym vetrom. O pol jednej vyrážame s Dirkom – mojim nemeckým kolegom do stredu Írska k jazeru Lough Sheelin. Je to veľké jazero o rozlohe asi 16 km2 s prirodzenou obsádkou pstruha.

Pstruh je cieľom aj pre Dirka, ktorý je vášnivým muškárom. Už tu niekoľkokrát bol, bohužiaľ bez úspechu. Niekoľko sa mu však vypalo. Pre mňa je cieľom štuka, ktorá je tu zastúpená tiež v hojnom počte. Prenajímame si čln a vyrážame. Namierime si to k ostrovu, kde aj začíname. Hĺbka vody v jazere nie je príliš veľká. Pohybuje sa od 3 do 6 metrov. Voda je však krištáľovo čistá a tak vidíme všetko vodné rastlinstvo až po dno. Krásny úkryt pre štuky.

Mne sa bohužiaľ vôbec nedarí. Hoci som preskúšal gumy, rotačky a woblery. Tak isto je na tom aj Dirk. Hoci vidíme množstvo  jednodňoviek – mayflies. A tak si to po hodine, keď nás vietor unášal smerom od ostrova, namierime  späť k pobrežiu. Zastavíme asi 50 metrov od brehu a a skúšame znova. Pod nami je asi 3 metre a vysoké vodné rastlinstvo je takmer až po hladinu. Nasadzujem svoj obľúbený červenozlatý dvojdielny Albastar. Dirk ostáva pri muškárení. Wobler sa snažím viesť asi meter pod hladinou. Každú chvíľu síce zavadím o rastliny, ale vždy uvoľním. Dokonca nemám ani žiadne rastlinstvo na hákoch.

 

 
 Šťuka 60 cm - Dirk

Nahadzujem smerom k pobrežiu. Pár pootočení kľučkou a cítim záber. Sekám  a vzápätí hlásim Dirkovi, že tam niečo je. Po niekoľkých sekundách sa ukáže pri hladine. Dirk, ktorý polarizačnými okuliarmi vidí pod hladinu , vzrušene hovorí, že je to veľká štuka. Vzápätí štuka urobí výpad výpad do hlbšej vody. Brzda pracuje dobre. Ďalší výpad a cítim, že zubatá je zamotaná v rastlinách. Po chvíli sa uvoľní a dostávam ju bližšie k člnu. Akonáhle nás však zbadá, tak urobí  dlhý výpad a zamotá sa znova do rastlín. Tentokrát to však trvá trochu dlhšie, kým ju pumpovaním uvoľním a dostávam tesne pri čln, kde sa znova zamotá. Už sa trochu bojím aby som ju nestratil, Našťastie sa uvoľní a podpláva pod loď. Ja sa tiež presúvam na druhú stranu. Štuka  už je unavená a dostávam ju k člnu. Dirk chce použiť vylovovací hák. Rozhodujem sa ju vytiahnuť rukami. Prvý pokus sa nevydarí. Vyšmykne sa mi z rúk. Tak podávam udicu Dirkovi a chytím ju poriadne pod žiabre a vyťahujem z vody. Uložím ju na záchrannú vestu, aby sa neporanila. Odstraňujem háky a meriam ju. 98 cm. Vyrovnaný osobák. Rýchlo spravíme pár fotiek. Pri púšťaní späť do vody sa však zatrepe a vyšmykne z rúk. Žiadne oživovacie pokusy a tak padá ku dnu. Dirk hlási, že ostala hore bruchom na rastlinách. Mal som ju  lepšie držať. Za pár sekúnd Dirk hovorí, že sa preberá a konečne odpláva. Natešený a roztrasený si podávam s Dirkom ruky. Kým sa ja spamätávam, Dirk odložil svoju muškárku a presedlal tiež na vláčenie. Nasadil podobný dvojdielny wobler len krikľavo žltý s čiernymi pásmi. Znovu prehadzujeme vodu. Dirk po pár minútach vzrušene hovorí, že mu štuka zaútočila na wobler, ale minula. Polarizačnými okuliarmi však v čistej vode vidí, že štuka stále prenasleduje nástrahu. Druhýkrát štuka neminie a Dirkovi po chvíli vyťahujem peknú 60tku. Ja som bez úspechu, kým Dirk vyťahuje ďalšiu ledva 50 cm štučku.

 
Šťuka 98 cm

Po polhodinke bez záberu sa rozhodujeme, že sa premiestnime nad náš prístav a odtiaľ nás vietor prinesie až k prístavu. Cestou skúšame trolling. Čiže vláčime nástrahy za idúcim člnom. Na moje prekvapenie je to dosť účinné. Dirk vyťahuje dve 50tky. Pre mňa je trolling trocha nudný, ale je to dobré využitie času počas premiestňovania sa člnom. Dirk znova presedláva na muškárenie. Blíži sa večer a hmyz sa začína rojiť vo veľkom. Bohužiaľ ani teraz mu to úspech neprináša, hoci sme videli pstruhov ako sa dvíhali za hmyzom na vode. Mne sa podarí ešte stratiť jednu štučku, ktorá sa vo výskoku vypala.

Je už takmer deväť hodín večer a tak sa vraciame späť do prístavu.

Peter Kováč - 3.jun 2008

Průměrná známka: 1,00

Komentář ke článku (0)

Irsky dennik 2

4.4.2009 NOVINKA Irsko, Trvalý odkaz

 

   
 
Ďalší krásny deň v Írsku. Leto už trvá v niečo vyše týždňa. To je na miestne pomery už naozaj dlho. Ešte par dní a smaragdový ostrov sa zmení na púšť. Ale zase sú roky, keď leto ani nepríde. Aspoň sa mi tak zdá.

Dnes sa vyberám severne od Dublinu do mestečka Castleblayney k jazeru Lough Muckno. Veľmi pekná voda o rozlohe 325 ha zasadená medzi malé kopčeky. Zatiaľ som tu však veľa úspechov nemal. Pár ostriežov a jedna  asi 80-ka, ktorá mi aj tak po 10 minútach súboja plného skokov ušla aj s mojou mepskou. Príliš som utiahol brzdu, keď si to smerovala do kríkov.

Najskôr naviažem červeno-hnedé kopyto, ktoré však po pár hodoch mením na popper kvôli množstvu lekien. Ako tak prehadzujem popper medzi lekná všimnem si pohyb pri brehu. Štuka myslím si. Po chvíľke predierania sa cez kríky som vyvedený z omylu. Kdeže štuka, sú to krásne 2-3 kilové pleskáče. V chvate preväzujem a chystám udicu na plavák. Mal som to nachystané na koniec dňa, keď už moje ruky nebudú vládať ďalej vláčiť. Moje nadšenie vyprcháva asi po 30 minútach, keď si pleskáče moje kostňáky vôbec nevšímali. Žeby neres. Nevšímam si však žiadne biele bodky na hlave.

A tak dávam moje obľúbené potápavé Salmo Butcher BR. Bohužiaľ na môj cieľ polostrov sa nemôžem dostať kvôli zaplavenej ceste. A tak idem vyskúšať zátoku. Je tu hlbšia voda a tak tu nie sú žiadne lekná. Tu ma čaká prekvapenie v podobe tisícok malých plotíc plávajúcich raz zo zátoky a naspäť. Hneď nato si všímam aktivitu dravcov. Zdá sa, že tu našli svoj raj, každých pár sekúnd vidím splašené plotice. Dravce operujú po celej zátoke. Po pár hodoch sa mi vlasec po náhode zamotá do blízkeho kríka. Wobler ostal vo vode a ja sa snažím vymotať vlasec Už to takmer mám, keď vidím výskok štuky a môj vlase sa napol. Bleskovo vymotávam a prisekávam. Je tam. Tak zrejme moje vymotávanie vlasca pohybovalo s woblerom a to vydráždilo štuku k útoku. Pár výskokov a 50tka je na brehu. Chvíľku mi trvá kým ju odháčkujem. Má to hlboko. Nakoniec sa mi to podarí a po asi 10 minútach oživovania nakoniec aj odpláva.

  Šťuka - 50cm

Ešte pár hodov a mením za červenú rotačku. Červená je dosť úspešná na írskych tmavých vodách. Dlho som tento krát nečakal a ďalšia menšia štučka je na brehu. Počas odháčkovania stihla vyvrhnúť malé asi 5 cm plotičky. Po zavesení rotačky na na kotviace lano od skokanskej rampy pre vodných lyžiarov skúšam nájsť niečo podobné malej plotici. Z krabice vyťahujem malú Rapalu, na ktorú sa mi podarí oklamať ďalšiu 40tku  a asi 20 cm štučku. Zároveň Rapalu prenasledujú malé ostrieže. Ani jeden však po nej neskočí.

Dávam malým štučkám pokoj a presúvam sa viac zo zátoky. Dravce sú aktívna aj tu, ale šťastie však nemám. A tak si dávam prestávku. Kým ja obedujem, miestny vodný lyžiar sa snaží robiť esíčka za motorovým člnom. Hluk motora a vlny vyplašili plotičky a tie sa vtiahli hlbšie do zátoky. Presuniem sa za nimi a skúšam to z druhej strany zátoky. Tento krát dávam plávajúci Butcher HBR. Po dvoch nahodeniach, kedy som cítil jemné zábery, na tretí po pár zatočeniach kľučkou cítim riadne trhnutie. Po záseku už vidím štuku robiť saltá nad hladinou.

Štuky z tohto jazera sú riadny akrobati a asi najbojovnejšie z vôd v Írsku kde som dosial  chytal. Ešte pár výskokov, výpadov a už je pekná 60tka na brehu. Natešený si ju fotím  a vzápätí ju púšťam. Ako tak znova prehadzujem zátoku všímam si medzi množstvom malých plotičiek dve dlhé rybie tela. Štuky. Nahadzujem  kúsok za ne. Silno vibrujúce salmo vydráždi jednu zo štúk k útoku. Po záseku nasleduje hneď výskok. Ďalšia  o čosi väčšia štuka už robí výpady a výskoky. Po chvíli je pekne vypasená zubatá na brehu. Má pekných 65cm. Po odfotení ju rýchlo púšťam. Pri vylovovaní ma sledoval jeden po rusky hovoriaci chlapík. Nie som z toho nadšený. Títo sovieti ako im hovorím, nedbajú na írsky zákon , ktorý nariaďuje chyť a pusť systém. A tak takmer všetko čo má šupinu skončí na natašinom pekáči. Našťastie chlapík po chvíli odchádza.

 

Šťuka - 64cm Šťuka - 65cm

Znova pozerám na miesto napravo. To druhé telo tam ešte stále je. Náhod, záber, výskok štuky. Snažím sa seknúť, ale nedotiahnutá brzda po predchádzajúcom súboji ma o ňu pripravili. Na hladine ostalo na pár minút ticho. Asi sa štuky vyľakali. A tak preväzujem na na krikľavo žltozelený Butcher GT. Teraz to skúšam naľavo a skúšam to hádzať pri lekná. Asi na tretí hod mam ďalší záber. Po záseku cítim riadny ťah. Je to však nejaké divné. Zubatá sa zaplietla chvostom do vlasca. Našťastie sa po pár sekundách uvoľní. Bohužiaľ vlasec ostal medzi jej ostrými zubami. Snažím sa zabrániť výskokom a vyťahujem ju čo najrýchlejšie. Zubatá má 64cm. Nie je to tá istá čo predtým. Je inak stavaná a má odreninu na ľavom boku. Znova nahadzujem, keď vidím ďalšie zalovenie. Wobler dopadá asi 2m za miestom. Zopár zatočení kľučkou a záber. Po chvíľke je takmer 50 cm štučka na brehu. To, že sú tu aj riadne veľké zubaté kanibalky vidieť na jej boku. Riadny šrám. Púšťam ju  a pridávam radu nech si dáva pozor. Watch your back.

Mením miesto. Tých 8 štúk z malej zátočiny je viac než dosť. Nechcem ich už viacej dopichať. Skúšam miesto asi o 100 metrov ďalej. Je tam hlbšia voda a tak dávam potápavý  butcher. Dravce lovia stále a po chvíli vyťahujem pekného ostrieža. Ďalší mi padá tesne pri brehu. Pri ďalšom zábere si dávam pozor a odmenou mi je krásny asi polkilový ostriež. Unavený rozbalím moju plavačku a dávam kostniaky. Rozmýšľam koľko šťastia som dnes mal. Toľko štúk som ešte v jeden deň nevytiahol zvody. Ako sa hovorí v správny čas na správnom mieste.

Môj plavák zmizol pod hladinu. Asi ostriež pomyslím si a sekám. Plotica, ale riadna. Odhadujem ju k pol kilogramu.

Ďalšie minúty sú bez záberu a tak to balím. Dravce sú stále aktívne, ale mne už o chvíľu ide bus. Po ceste si všímam medzi leknami skupinku pekných plotíc, nehybného veľkého pleskáča a zalovenie väčšej štuky v leknách.

Lúčim sa s jazerom a dúfam, že sa sem čoskoro vrátim.

Peter Kováč - 13.máj 2008

 

Průměrná známka: žádná

Komentář ke článku (0)

Irsky dennik 1

3.4.2009 NOVINKA Irsko, Trvalý odkaz

 

 


 
 
 
 
Na dnes hlásia typické írske počasie, to znamená veterno, zamračené, dážď a do toho sem tam vykukne slnko. No keďže mám deň voľna tak ma to neodradí. A tak sa vyberám miestnou MHD do mestečka Blessington, k vodnej nadrží Poulaphouca, ktoré je vzdialené vyše hodiny jazdy od Dublinu.

Neveľká vzdialenosť robí nádrž atraktívnou pre rybárov z hlavného mesta írska. Rozlohou 20 km štvorcových je najväčšou v írsku. Pretože leží na západnej strane pohoria Wicklow je to voda chudobná na živiny. Preto aj druhová rozmanitosť je malá Vyskytuje sa tu plotica, ostriež, pstruh a štuka. Ta je aj hlavným lákadlom pre rybárov. Dorastajú tu do veľkých rozmerov. Ja som tu bohužiaľ na takú ešte nenarazil. Môj rekord je 74 cm.

Zvláštnosťou tejto priehrady, ale aj mnohých jazier v írsku je veľmi tmavá voda. Viditeľnosť je aj za slnečného počasia, len niečo cez meter. Krátko po vystúpení z autobusu začne poprchať a tak dávam svoju povinnú výbavu - pršiplášť. Voda je po posledných dažďoch stúpnutá. Nebude to jednoduché chytanie , ale aspoň sa nástrahy budú dať bezpečnejšie viest ponad množstvo stromov, ktoré číhajú na dne a sú už plné mojich nástrah.

Začínam vláčiť s 12cm červenozlatým dvojdielnym woblerom Albastar. Už tu pochytal nejaké menšie šťuky. Presúvam sa pod most, kde už sa na mňa párkrát šťastie usmialo. Na tretí hod som zavadil o dno a keďže lovím na vlasec tak prichádzam o svoj obľúbený wobler. Dávam červenú rotačku a skúšam ďalej. Nejakých 200 m predo mnou  je ďalší rybár, ktorý tiež vláči. Zatiaľ tiež bez úspechu.

Zase začalo pršať a tak rozmýšľam, že sa asi obrátim a pôjdem späť. Mením na červenohnedé kopyto Relax. Na gumy takmer vôbec nechytám, ale treba nejakú zmenu. Skúšam to z vysokého brehu, takmer 3m nad vodou, na mieste, kde za nižšieho stavu vody je vidieť množstvo veľkých kameňov na dne.

Po pár hodoch cítim zavadenie o dno. Myslím si, že to zapadlo medzi kamene a tak mierne prisekávam. Na moje prekvapenie cítim mierne chvenie na špičke prútu. Po pár sekundách už som na istom. Telo veľkej šťuky sa objavilo na hladine. S roztrasenými nohami a bijúcim srdcom sa snažím zbehnúť z vysokého brehu na miesto, kde bude možné šťuku vyloviť. Ta podniká mierne výpady. Súboj však netrvá dlho a asi po 10 min mam štuku kúsok od brehu. Mám však problém ako ju dostať na breh. Nielen kvôli jej veľkosti, ale aj obmedzenému priestoru a veľkým kameňom predo mnou. Po ďalších 5 min manévrovania ju konečne chytám  pod žiabre a vyťahujem na breh.

Dávam ju na pršiplášť, ktorý som medzitým zhodil zo seba. Snažím sa jej z kútiku úst vybrať hák. Ide to celkom ľahko. Všímam si však kus vlasca, ktorý jej ide z úst. Na moje prekvapenie vidím aj celé oceľové lanko  a chvost plotice trčiaci spolu s hákmi z jej hltana. Toto zrejme bola aj príčina, že štuka nebojovala nijak agresívne. Je tu však problém, tie háky sú zapichnuté v hltane. Bojím sa, že keby som chcel celú ploticu vytiahnuť, tak štuku ešte viacej poškodím. Predpokladám, že tam je ešte jeden trojhák niekde ešte hlbšie.  Rozhodnem sa , že nadväzec ustrihnem najviac ako sa dá. Tak aj urobím. Rýchlo ju ešte pofotím a zmeriam. 98 cm. Krásna zubatá. Vkladám ju do vody a snažím sa ju oživiť. Trvá to niekoľko minút, kým sa preberie a odpláva do hlbín.

Chvíľu to trvá aj mne, kým sa z tohto zážitku preberiem a chytám udicu späť do rúk. Z kopyta ostala len polovica a hák je pekne vyhnutý. Zrovnávam a nasadím kopyto podobnej farby. Presúvam sa znova smerom k mostu. Cestou si všímam, že severne nad Dublinom sú hrozivé čierne mraky. Začína hrmieť. Búrky v írsku sú skôr zriedkavosťou, ale táto vypadá naozaj hrozivo. Ako som sa neskôr dozvedel, tato búrka si vyžiadala aj jeden ľudský život, ked´ jeden tínedžer bol zasiahnutý bleskom par metrov od domova. Ja mam však šťastie , že mám nad sebou modrú oblohu. Inak by som asi dlhé minúty presedel pod mostom.

To, že most je dobrým stanoviskom pre zubaté sa ukázalo hneď po pár hodoch, keď sa šťuka rozhodla zaútočiť na moje kopyto na plytčine pár metrov od brehu.. Minula a tak nahadzujem ďalej . Po niekoľkých hodoch ju už cítim na opačnom konci.. Nie je to nič veľké a tak je po chvíľke 50 cm šučka na brehu. Hneď ju aj púšťam. Presúvam sa ďalej, mením nástrahy, ale som bez záberu. Ešte sa rozhodujem preloviť jednu zátoku, kde je veľa tráv  a zo skúsenosti z minulosti viem , že tam štuky sú. Teraz je však vysoká hladina a tak prístup je obmedzený. Hneď po príchode som vyplašil malé štučky, ktoré sa ukrývali v tráve. Mne sa bohužiaľ okrem 40cm štučky na červenú rotačku nedarí  a tak to pre dnešok balím. Cestou autobusom si všímam množstvo snehu okolo a biele vrcholky hôr. Ani cez zimu tu nebolo toľko snehu ako teraz.

Ja mám za sebou jeden krásny deň so životnou šťukou. 

Peter Kováč - 12 február 2008.

Průměrná známka: 1,40

Komentář ke článku (0)

[ První | << | 1 | 2 | 3 | Poslední ]